Príbehy hrdinov z červenej nemocnice
PENTA NEWS podstatný detail
Príbehy hrdinov z červenej nemocnice
Začiatkom januára sa galantská nemocnica stala červenou covidovou nemocnicou a poskytovala starostlivosť primárne pacientom s ochorením COVID-19. Na siedmych poschodiach obsluhovala viac ako 130 lôžok s covid pacientami. Nemocnica sa musela v priebehu dvoch dní úplne reprofilizovať, bolo treba vyriešiť základné logistické otázky, zabezpečenie celej prevádzky a organizácie ošetrujúceho personálu. Všetky lôžka majú priamy prívod kyslíka a na novom oddelení anestéziológie a multiodborovej intenzívnej starostlivosti (OAMIS) sa skoncentrovalo 10 lôžok s umelou pľúcnou ventiláciou. V nemocnici sme vytvorili manuál ako sa starať o pacienta od diagnostiky až po hospitalizáciu, liečbu a prepustenie, ktorý je neustále dopĺňaný o nové poznatky.
Covidoví pacienti potrebujú náročnejšiu starostlivosť, či už ide o technické zabezpečenie, alebo o medikamenty. Čo je však ale ešte dôležitejšie, je plné nasadenie zdravotníkov, pre ktorých je práca psychicky a fyzicky veľmi náročná. Aj oni sú len ľudia, ktorí sa musia každý jeden deň vyrovnávať s častokrát psychicky veľmi náročnými situáciami, musia prekonávať výzvy a aj samých seba. A robia to len s jediným cieľom – zachrániť čo najviac ľudských životov. Prečítajte si výpovede našich hrdinov z červenej nemocnice, ktorí dennodenne bojujú o zdravie a životy pacientov.
MUDr. Dagmar Bodáková, primárka OAMIS (oddelenie anestéziológie a multiodborovej intenzívnej starostlivosti)
„Covid ma naučil smútiť. Dnes prichádzame do kontaktu so smrťou tak často, ako nikdy predtým. Pacienti, ktorí k nám prídu sú často v kritickom stave a majú poškodené životne dôležité orgány, najmä pľúca. Pri starostlivosti o týchto pacientov nestačí jeden, alebo dvaja zdravotníci. Pacienti si vyžadujú čas hneď niekoľkých lekárov a sestier, čo je veľmi psychicky aj fyzicky náročné pre nás všetkých. Svoj čas sme museli obetovať práci a so svojimi rodinami sme sa niektorí nevideli dlhé týždne. Nie len preto, že máme málo času, ale aj preto, aby sme ich náhodou nenakazili. Mne osobne v smutných chvíľach najviac pomáha, keď si môžem sadnúť za klavír a hrať. Klavír som si dala priviezť do nemocnice, aby mi pomohol zvládať tieto náročné chvíle. Melódia klavíra robí dobre aj sestrám, ktoré rovnako ako ja, túto situáciu zvládajú ťažko. Aj napriek tomu však pracujú s vášňou. Máme tu doktorku, ktorá ma 6 detí, no aj napriek tomu príde do práce a pomôže nám vždy, keď to potrebujeme. Mám tu skvelý kolektív a jeden druhému sme si oporou.“
MUDr. Jozef Fatrsík, zástupca primára urgentného príjmu
„Covid ma naučil starať sa o pacientov, ktorí sa dusia, no vzal mi optimizmus a čas na rodinu, ktorej dnes neviem venovať toľko času, koľko by som chcel. Pred pandémiou mala moja práca iný rytmus. Ak ste mali v sanitke pacienta, ktorý je stabilizovaný mohli ste si určiť priority a pred ním vybaviť akútnejší prípad napríklad niekoho s porážkou. Ale keď máte niekoľko pacientov, ktorí sa dusia, neviete im povedať, aby počkali. Pretože všetci sú ohrození na živote. Pacient po prevzatí rýchlou zdravotnou starostlivosťou na urgentný príjem je okamžite uložený na posteľ. Pripojený na monitor, kde kontrolujeme vitálne funkcie, to ako sa mu dýcha, aký ma tlak a pulz, koľko má dychov za minútu. Tí, ktorí sú ohrození covidovým vírusom na živote majú na 90% postihnuté predovšetkým pľúca a dusia sa. Pozerať sa na človeka, ktorý sa dusí je hrozný pohľad. Neviete mu dať niečo od bolesti, aby sa mu uľavilo, ako pri iných ochoreniach. Veľmi nás to psychicky ubíja, že im nevieme pomôcť, tak ako by sme chceli. Stále pribúda aj veľa pacientov na pľúcnej ventilácii, no veľa z nich to nezvládne. Jedinou našou nádejou je dnes očkovanie.“
MUDr. Oto Petrík, primár neurologického oddelenia
„Lekárom na covidovom oddelení sa stávate prakticky z minúty na minútu, na to neexistuje atestácia. Bol som poverený vedením jedného z covidových oddelení, takže reprofilizáciou som musela prejsť ja aj môj tím. Na sestry, lekárov a sanitárov sa môžem stopercentne spoľahnúť. V tejto náročnej situácii, keď som vyčerpaný a unavený, mi najviac pomáha rodina, ktorá mi je obrovskou oporou. S mojimi neurologickými ambulantnými pacientami sme v kontakte telefonicky či elektronicky. Ak niekto potrebuje byť hospitalizovaný, býva prevezený do nemocníc v Topoľčanoch, Nitre a Trnave. Patrí im za to veľká vďaka. Tu vidieť, ako všetci počas pandémie ťaháme za spoločný povraz. Verím, že sa čím skôr vrátime do pôvodného režimu, pretože okrem toho, že mi práca neurológa chýba, títo pacienti potrebujú pravidelnú ambulantnú starostlivosť, ktorú im v tejto chvíli nevieme stopercentne poskytnúť.“
Zuzana Obermanová, vedúca sestra oddelenia OAMIS
„O pacientov s ochorením COVID-19 sa spolu s mojimi kolegami staráme nonstop. Máme oblečené celotelové overaly, respirátory a ochranné okuliare. Počas dvanásťhodinovej zmeny sa z nich vyzlečieme len raz, keď máme tridsaťminútovú prestávku na jedlo, vodu a toaletu. Rozmyslíte si každý dúšok vody. Pacientom, ktorí neveria, že toto ochorenie existuje, by som obliekla do tohto overalu a previedla ho našim oddelením. Videl by pacientov, ktorí sa dusia a majú strach v očiach.
My sestry sme pri pacientoch nonstop. Sme pre nich jediným kontaktom. Pacient má strach. Potrebuje pohladiť, upokojiť, chytiť za ruku. Vysvetliť, prečo musí mať kyslíkovú masku na tvári. Veľmi mu pomôže už to, že mu poviete, nech sa nebojí, že všetko bude v poriadku. Veľa našich pacientov, žiaľ, boj s týmto ochorením prehralo. Nikdy sme nečelili toľkým úmrtiam. Často sa musíme ísť vyplakať. Po psychickej stránke je to veľmi ťažké. Nedá sa to ani opísať. Našťastie, sme skvelý tím, ktorý si pomáha a navzájom sa podporujeme. Veríme, že tento stav nebude trvať večne a preto s vypätím všetkých síl dennodenne bojujeme o životy pacientov.“
Lenka Vargová